Krátke sobotné zamyslenie: O dvoch Žilinčanoch a vlastenectve

Dnes ráno som si na SME prečítala dva články - jeden o Slotovi, ktorý nepozná štátnu hymnu a druhý o Saganovi, ktorý hviezdi v cestnej cyklistike. Dvaja Žilinčania, jeden profesionálny národovec, hruďobijec a smutná postavička našej politickej scény a druhý, mladý chalan, ktorý napriek veku už niečo dokázal. Pri článku o Slotovi som cítila, ako inak, opäť iba zahanbenie za národ, ktorý toleruje a podporuje jeho excesy. Peter Sagan mi náladu pozdvihol a hovorím si, ten nás ale krásne reprezentuje. Bol to prvý púčik akejsi národnej hrdosti odkedy sa melie celá kauza hymna. Keďže na mňa z toho celého padol smútok, reku, navrhnem aspoň niečo veselšie. Čo keby sme si na steny v školách, namiesto Gašparoviča, zavesili osobnosti z dejín i súčasnosti, ktoré niečo dokázali. Namiesto narýchlo spichnutej preambuly úryvky z krásnych diel a namiesto hymny každý týždeň inú ľudovku. A médiá by mohli začať ignorovať SNS.